Moja aktuálna výtvarná tvorba sa sustredí na hlboké otázky existencie a vzťahu medzi človekom a Bohom. Vytvarné diela pôsobia vo svojej palete skromne, no ukrývajú bohatstvo duchovných významov. Dômyselne vytvorené kompozície s minimalistickým výrazom sú starostlivo koncipované tak, aby odkrývali hlboké posolstvá a pozývali k osobnému, tichému dialógu s Bohom.
Moja aktuálna výtvarná tvorba sa sustredí na hlboké otázky existencie a vzťahu medzi človekom a Bohom. Vytvarné diela pôsobia vo svojej palete skromne, no ukrývajú bohatstvo duchovných významov. Dômyselne vytvorené kompozície s minimalistickým výrazom sú starostlivo koncipované tak, aby odkrývali hlboké posolstvá a pozývali k osobnému, tichému dialógu s Bohom.
V bielom tichu tohto minimalistického diela sa odráža sila duchovnej cesty s Bohom. Na ceste nášho života, sa zjavuje meno JAHVE SHALOM – Boh pokoja, ktorý kráča pred nami a urovnáva nám chodníky.
Čisté línie – vertikálna a horizontálna, ktoré tvoria túto cestu, vedú ku stabilite v zmietajúcej sa krajine neistôt a chaosu, zobrazenej v štruktúre. Keď sa modlíš k Jahve Shalom, modlíš sa k Bohu, ktorý je zdrojom všetkého pokoja. SHALOM je hebrejské slovo, ktoré označuje omnoho viac, ako len pokoj, ktorý sa zvyčajne spája so stavom bez vonkajšieho konfliktu, alebo vyjadruje vnútornú vyrovnanosť.
Slovo SHALOM – obsahuje aj tieto významy, ale ide ďalej a znamená tiež úplnosť, kompletnosť, dokončené slovo, dokonalosť, bezpečie, dobrotu, prosperitu, zdravie, spokojnosť, vernosť, úplnosť a blahobyt. Slovo SHALOM pochádza zo života v súlade s Bohom a ovocie tohto súladu je harmónia s inými.
Toto dielo nás pozýva dôverovať Bohu, ktorý smeruje naše kroky, urovnáva naše chodníky, aj keď je naša cesta plná skúšok. Čistota a elegancia týchto línii, sú akoby tichou modlitbou vytvárajúcou priestor na zamyslenie nad vlastnou cestou so Stvoriteľom.
“Odpovedal im: pre svoju malú vieru! Veru hovorím vám, keby ste mali vieru, ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: prejdi odtiaľto tam – prejde! Nič vám nebude nemožné.” [ Matúš 17: 20 ]
V nosnej téme Božie mená, ktoré sa nesie celou sériu obrazov je toto dielo malým odbočením. Zaostruje na kľúčovú potrebu osobnej viery. Na to, aby sme dovolili Bohu pohnúť ťažkými okolnosťami nášho života. Centrálne je vyobrazené horčičné zrno, ako symbol malého začiatku s veľkým potenciálom. Jeho pevná škrupina ukrýva nádej na rýchly rast a premeny, podobne ako naše sny a túžby, ktoré v ľahkosti môžu získať silu a životnú energiu. V každom zrnku viery sa odráža cesta od skromnosti k sile od začiatku k veľkosti – pripomienka, že aj najmenší kúsok má v sebe moc rozvíjať sa a rozkvitať. Ak túžime zažívať Boha je potrebná naša spoluúčasť – vo forme viery.
V diele, ktoré máte pred sebou, je minimalistickým spôsobom zobrazená zástava, ako duchovný koncept víťazstva.
V textúre tejto zástavy je vpísané meno “Jahve Nissi”, čo v hebrejčine znamená – Hospodin, moja Víťazná zastáva. Vyjadruje Božiu ochranu v duchovnom zápase, a vyzýva k zamysleniu nad tým, ako sa skrze vieru stávame účastníkmijeho víťazstva nad všetkými prekážkami, ktoré nás obklopujú.
Meno je zobrazené v Braillovom písme, čo v sebe nesie hlboký symbolizmus. Braillovo písmo, určené pre nevidiacich, poukazuje na potrebu hmatového prepojenia s našim
Stvoriteľom. Dôraz je kladený na poznanie Boha, ktoré sa neobmedzuje len na našu otvorenosť a odvahu skúmať nepoznané. Braillovo písmo nás vyzýva, aby sme sa dotkli nielen materiálnych aspektov našej existencie, ale aj duchovnej reality, ktorá nás presahuje. Poukazuje na to, že víťazstvo v našich životoch sa rodí z osobného a hmatateľného stretu s Bohom, ktorý je našou neochvejnou zástavou uprostred ťažkostí a výziev.
Toto výtvarné dielo čerpá svoju silu z biblického príbehu Mojžišovho rozdeleného mora, ktoré sa rozostúpilo, aby boli Izraeliti zachránení pred prenasledovaním. Hlboká modrá plocha je nekonečným morom plným tajomstiev, obáv a neslobody, ktoré sa v okamihu zázraku rozostúpi, aby vytvorilo cestu tam, kde zdanlivo žiadna neexistuje.
Biela línia, čistá a jasná, nosí nádej, cestu svetla, prelomenie tmy a strachu.
Zlatý trojuholník v spodnej časti obrazu vyjadruje Božskú trojjedinelú prítomnosť – svätosť okamihu. Akoby sám Boh osvecoval cestu svojmu ľudu. Pripomienka, že za každou hranicou nemožného sa skrýva nový začiatok. Minimalizmus diela kladie dôraz na esenciu príbehu bez zbytočných detajlov, čím necháva priestor pre osobné prežívanie zázraku.
Pozýva premýšľať o sile viery a ceste, ktorú dokážeme prejsť cez vlastné vody, aj keď sa nám zdajú neprekonateľné. Dielo ponecháva priestor na sebareflexiu. medzi tým, čo vidíme v otázkach každodennej reality a tým, čo túžime žiť s Bohom.
Medzi príbehom starým tisíce rokov a jeho trvalou aktuálnosťou v našich životoch.
Štruktúra diela sa odvíja od precízne usporiadaných radov, ktoré evokujú dojem masy. V srdci tejto kompozície je Božie meno Jahve Sabaot – Boh zástupov, napísané brailovým písmom. Toto meno vyjadruje Božiu moc a autoritu nad nebeskými aj pozemskými zástupmi.
Vyjadruje, že Boh stojí v strede svojich nasledovníkov, je pripravený bojovať za nich a má všetko pod kontrolou, aj keď sa situácia zdá byť beznádejná. Braillovo písmo je v tomto kontexte symbolom dotyku a komunikácie, zdôrazňujúc duchovný a osobný aspekt spojenia s Bohom. Tak ako sa slepec orientuje hmatom, tak aj my, hoci zrakom obdarovaní, musíme prekročiť povrchnosť, aby sme naplnili svoje duše poznaním. Dotknúť sa Boha znamená vstúpiť do vzťahu, ktorý nie je iba intelektuálny, ale ktorý je zakorenený v existencii a v každodenných skúsenostiach. Dielo “Jahve Sabaoth” je prepojením hlbokého symbolizmu a minimalistickej estetiky.
Ponúka divákovi priestor na introspekciu a osobné poznanie, ktoré poháňa naše duchovné hľadanie. Dielo je výnimočným pozvaním, aby sme sa zastavili, nadýchli a zakúšali víťaziaceho Boha v našej každodennosti.
“Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.“
[ Skutky apoštolov 4 : 11 ]
Obraz znázorňuje Ježiša ako symbolický uholný kameň, čím vyjadruje Jeho kľúčovú úlohu vo viere a v duchovnom svete. Uholný kameň, považovaný za základný stavebný prvok, tu predstavuje pevnosť, stabilitu a neotrasiteľnosť. Týmto spôsobom je znázornená Ježišova rola ako pevného piliera viery, na ktorom je možné stavať duchovnú architektúru života. Použitie symbolu uhoľného kameňa, vyvoláva úvahy o jeho univerzálnej podstate a nevyhnutnosti v duchovnej konštrukcii života. Odkazuje na jeho posvätnú ochrannú a tvoriacu silu.
Obraz vytvára priestor na meditáciu o základných princípoch viery, pevnosti v duchovnom pôsobení a nezničiteľnosti duchovného základu, ktorý Ježiš predstavuje v kresťanskej tradícii.
„A tak keďže príjmame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. Veď náš Boh je stravujúci oheň.” [ Žid.12, 28-29 ]
Toto dielo je vizuálnou interpretáciou Božieho mena „El Kanná “, ktorého význam je : Boh je ako stravujúci oheň. Centrálnym prvkom diela je oheň zobrazený prostredníctvom textúry, tvorenej hustými, dynamicky sa vlniacimi pásmi. Vyjadruje podstatu tohto Božieho mena ako niečoho, čo je silné, žiarivé a prinášajúce teplo, podobne ako oheň, ktorý spaľuje no zároveň osvetľuje a hreje.
Biele pozadie podčiarkuje symbol čistoty, nekonečna a duchovného priestoru, v ktorom sa zhmotňuje Božia prítomnosť. Zároveň poskytuje divákovi možnosť sústrediť sa na samotný plameň – symbol Božej spaľujúcej prítomnosti. Toto dielo nás pozýva k zamysleniu nad Bohom, ktorý nevyhnutne zničí všetko, čo je v protiklade s Jeho Svätosťou a Je tiež žiarlivým Bohom, pretože nás miluje úplne celých a aj od nás žiada odpoveď celého srdca. Toto dielo nás vedie k hlbšiemu uvažovaniu o Božej podstate na ceste duchovného prebudenia a očisty.
Obraz Jahve Raah – Pán je môj pastier, oslavuje krehkosť, intímnosť a dôležitosť okamihu objatia.
V bielej monochróme je cez textúru zachytená časť plášťa, ruky a ovečky, ktorú Ježiš drží. V tomto objatí sa ukrýva všetka krása, ktorú slová nedokážu vyjadriť. Záber na detail vytvára tichý priestor na rozjímanie. Monochomatické farebné prevedenie zdôrazňuje význam unikátneho momentu tejto symboliky. Dielo pozýva diváka skúmať descend vzťahu s Bohom prostredníctvom nuansy textúry. Jemné odtiene povrchu textúry vytvárajú rozmanitosť v jeho hmatovom aj vizuálnom vnímaní a pridávajú hĺbku a intenzitu obrazu.
“Boh je môj pastier” je výrazná biblická fráza pochádzajúca zo Žalmu 23 a je piesňou dôvery a zverenia sa Bohu, ako našemu starostlivému pastierovi. podobne ako pastier, ktorý stráži svoje ovce, pozná každú ovečku menom, vedie ich k zeleným pastvinám a vodám, upokojuje ich v čase nebezpečenstva a je pripravený položiť život za svoje ovečky. Jeho náruč nám ponúka pocit bezpečia, nádeje a istoty. Tento verš nesie hlboký poetický a duchovný význam. V biblickom kontexte pastier symbolizuje Boha, ktorý s láskou a starostlivosťou vedie a ochraňuje svoj ľud.
Toto dielo zobrazuje meno „Elohim“ — hebrejské označenie Boha, nachádzajúce sa najmä v Starom zákone a je jedným z najčastejšie používaných Božích mien.
V jeho teologickej symbolike sa odráža veľkosť, sila a večná majestátnosť Stvoriteľa, ktorý je začiatkom všetkého. Množné číslo „Elohim“ však nezvádza k viere v plurality bohov, ale skôr poukazuje na vieru v jediného Boha v podobe Božskej trojici, zaostruje na jeho komplexnú a nesmiernu existenciu.
V centrálnej kompozícii je meno „Elohim“ zobrazené Braillovým písmom, čím otvára dvere k hlbokému zamysleniu nad zmyslom a podstatou Boha. Kolorit a kruhový formát obrazu podčiarkujú nekonečnosť a stvoriteľa.
Toto dielo nás pozýva vstúpiť do ticha a dotknúť sa tajomstva božskej podstaty, ktorá je zároveň viditeľná a neuchopiteľná.
V hĺbke srdca človeka často rezonuje otázka – kto je Boh? Čo predstavuje jeho identitu?
Táto téma nás vedie k zamysleniu nad tým, aký Boh je, aké má vlastnosti, a aké vzťahy nám ponúka. Božia identita je postavená na viere, že Boh je stvoriteľom neba a zeme, je všemocný a vševládny, je zároveň zdrojom lásky, milosrdenstva a spravodlivosti, je nekonečný a večný, presahujúci naše chápanie času a priestoru, a pritom je osobným a blízkym každému, kto ho hľadá.
Božia identita nie je len súhrnom teologických faktov, ale je hlbokým tajomstvom, ku ktorému je potrebné smerovať s pokorou a dôverou.
Poznávať Božiu identitu je cestou viery, dôvery a lásky. Je to cesta, ktorá nám umožňuje lepšie pochopiť nášho Stvoriteľa, a zároveň objaviť svoju vlastnú autenticitu a zmysel života v Jeho svetle.
V diele “Boží odtlačok”, ktorý máte pred sebou sú v líniách odtlačku prsta Braillovým písmom zachytené najznámejšie Božie mená, ktoré ukrývajú jednotlivé Božie vlastnosti a Jeho charakter. Je výsadou si to pripomínať, dotknúť sa týchto právd a v ich hĺbke nachádzať vlastnú identitu ako Božie dieťa.
Toto meno nás vedie do srdca príbehu o služobnici Hagar, ktorá utečie od svojej panej Sarai, a ocitá sa na púšti. Na mieste, kde je všetko suché a odľahlé. Cíti sa sama a opustená, bez útočiska a bez nádeje. V zúfalstve volá na Boha v jej najtemnejších chvíľach. Boh jej dáva nové poznanie a učí ju, že aj v najväčšej púšti života je prítomný, sleduje ju a má pre ňu plán. Tento príbeh je mocným svedectvom o Božej prítomnosti a starostlivosti.
Odhalením, že človek nie je nikde mimo Jeho pohľadu. Hagar nazve Boha ako “El Roi” – “ Boh, ktorý ma vidí” (Genezis 16,13). V dnešnom svete, keď sa často cítime neviditeľní, alebo opustení, je dôležité si uvedomiť, že náš Boh je ten, ktorý vidí nielen naše vonkajšie okolnosti, ale aj naše srdcia. Vidí naše bolesti, strachy, smútky, a aj naše nádeje a túžby. Boh nás neprehliada ani vo chvíľach radosti, ani vo chvíľach neistoty a trápenia.
On je ten, ktorý nás vidí presne takých, akí sme. Boh je prítomný každý deň, v každom okamihu, v každej situácii. V hebrejskom výraze “El Roi“ sa odráža nekonečná Božia schopnosť vidieť, čo je skryté ľudským očiam. Prejavuje Jeho starostlivosť a poznanie, ktoré presahujú ľudské chápanie. Studňa v strede kompozície je obrazom Božej starostlivosti. predstavuje nielen fyzický zdroj vody, ale aj duchovný zdroj nádeje a obnovenia. Tento obraz nás vedie k úcte a vďačnosti za Boží pohľad, ktorý nás sprevádza aj v najťažších obdobiach. Hovorí o tom, že Boh je Ten, ktorý nás vidí, počuje a živí aj v púšti našich životov.
V bielom tichu tohto minimalistického diela sa odráža sila duchovnej cesty s Bohom. Na ceste nášho života, sa zjavuje meno JAHVE SHALOM – Boh pokoja, ktorý kráča pred nami a urovnáva nám chodníky.
Čisté línie – vertikálna a horizontálna, ktoré tvoria túto cestu, vedú ku stabilite v zmietajúcej sa krajine neistôt a chaosu, zobrazenej v štruktúre. Keď sa modlíš k Jahve Shalom, modlíš sa k Bohu, ktorý je zdrojom všetkého pokoja. SHALOM je hebrejské slovo, ktoré označuje omnoho viac, ako len pokoj, ktorý sa zvyčajne spája so stavom bez vonkajšieho konfliktu, alebo vyjadruje vnútornú vyrovnanosť.
Slovo SHALOM – obsahuje aj tieto významy, ale ide ďalej a znamená tiež úplnosť, kompletnosť, dokončené slovo, dokonalosť, bezpečie, dobrotu, prosperitu, zdravie, spokojnosť, vernosť, úplnosť a blahobyt. Slovo SHALOM pochádza zo života v súlade s Bohom a ovocie tohto súladu je harmónia s inými.
Toto dielo nás pozýva dôverovať Bohu, ktorý smeruje naše kroky, urovnáva naše chodníky, aj keď je naša cesta plná skúšok. Čistota a elegancia týchto línii, sú akoby tichou modlitbou vytvárajúcou priestor na zamyslenie nad vlastnou cestou so Stvoriteľom.
“Odpovedal im: pre svoju malú vieru! Veru hovorím vám, keby ste mali vieru, ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: prejdi odtiaľto tam – prejde! Nič vám nebude nemožné.” [ Matúš 17: 20 ]
V nosnej téme Božie mená, ktoré sa nesie celou sériu obrazov je toto dielo malým odbočením. Zaostruje na kľúčovú potrebu osobnej viery. Na to, aby sme dovolili Bohu pohnúť ťažkými okolnosťami nášho života. Centrálne je vyobrazené horčičné zrno, ako symbol malého začiatku s veľkým potenciálom. Jeho pevná škrupina ukrýva nádej na rýchly rast a premeny, podobne ako naše sny a túžby, ktoré v ľahkosti môžu získať silu a životnú energiu. V každom zrnku viery sa odráža cesta od skromnosti k sile od začiatku k veľkosti – pripomienka, že aj najmenší kúsok má v sebe moc rozvíjať sa a rozkvitať. Ak túžime zažívať Boha je potrebná naša spoluúčasť – vo forme viery.
V diele, ktoré máte pred sebou, je minimalistickým spôsobom zobrazená zástava, ako duchovný koncept víťazstva.
V textúre tejto zástavy je vpísané meno “Jahve Nissi”, čo v hebrejčine znamená – Hospodin, moja Víťazná zastáva. Vyjadruje Božiu ochranu v duchovnom zápase, a vyzýva k zamysleniu nad tým, ako sa skrze vieru stávame účastníkmijeho víťazstva nad všetkými prekážkami, ktoré nás obklopujú.
Meno je zobrazené v Braillovom písme, čo v sebe nesie hlboký symbolizmus. Braillovo písmo, určené pre nevidiacich, poukazuje na potrebu hmatového prepojenia s našim
Stvoriteľom. Dôraz je kladený na poznanie Boha, ktoré sa neobmedzuje len na našu otvorenosť a odvahu skúmať nepoznané. Braillovo písmo nás vyzýva, aby sme sa dotkli nielen materiálnych aspektov našej existencie, ale aj duchovnej reality, ktorá nás presahuje. Poukazuje na to, že víťazstvo v našich životoch sa rodí z osobného a hmatateľného stretu s Bohom, ktorý je našou neochvejnou zástavou uprostred ťažkostí a výziev.
Štruktúra diela sa odvíja od precízne usporiadaných radov, ktoré evokujú dojem masy. V srdci tejto kompozície je Božie meno Jahve Sabaot – Boh zástupov, napísané brailovým písmom. Toto meno vyjadruje Božiu moc a autoritu nad nebeskými aj pozemskými zástupmi.
Vyjadruje, že Boh stojí v strede svojich nasledovníkov, je pripravený bojovať za nich a má všetko pod kontrolou, aj keď sa situácia zdá byť beznádejná. Braillovo písmo je v tomto kontexte symbolom dotyku a komunikácie, zdôrazňujúc duchovný a osobný aspekt spojenia s Bohom. Tak ako sa slepec orientuje hmatom, tak aj my, hoci zrakom obdarovaní, musíme prekročiť povrchnosť, aby sme naplnili svoje duše poznaním. Dotknúť sa Boha znamená vstúpiť do vzťahu, ktorý nie je iba intelektuálny, ale ktorý je zakorenený v existencii a v každodenných skúsenostiach. Dielo “Jahve Sabaoth” je prepojením hlbokého symbolizmu a minimalistickej estetiky.
Ponúka divákovi priestor na introspekciu a osobné poznanie, ktoré poháňa naše duchovné hľadanie. Dielo je výnimočným pozvaním, aby sme sa zastavili, nadýchli a zakúšali víťaziaceho Boha v našej každodennosti.
“Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.“
[ Skutky apoštolov 4 : 11 ]
Obraz znázorňuje Ježiša ako symbolický uholný kameň, čím vyjadruje Jeho kľúčovú úlohu vo viere a v duchovnom svete. Uholný kameň, považovaný za základný stavebný prvok, tu predstavuje pevnosť, stabilitu a neotrasiteľnosť. Týmto spôsobom je znázornená Ježišova rola ako pevného piliera viery, na ktorom je možné stavať duchovnú architektúru života. Použitie symbolu uhoľného kameňa, vyvoláva úvahy o jeho univerzálnej podstate a nevyhnutnosti v duchovnej konštrukcii života. Odkazuje na jeho posvätnú ochrannú a tvoriacu silu.
Obraz vytvára priestor na meditáciu o základných princípoch viery, pevnosti v duchovnom pôsobení a nezničiteľnosti duchovného základu, ktorý Ježiš predstavuje v kresťanskej tradícii.
„A tak keďže príjmame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. Veď náš Boh je stravujúci oheň.” [ Žid.12, 28-29 ]
Toto dielo je vizuálnou interpretáciou Božieho mena „El Kanná “, ktorého význam je : Boh je ako stravujúci oheň. Centrálnym prvkom diela je oheň zobrazený prostredníctvom textúry, tvorenej hustými, dynamicky sa vlniacimi pásmi. Vyjadruje podstatu tohto Božieho mena ako niečoho, čo je silné, žiarivé a prinášajúce teplo, podobne ako oheň, ktorý spaľuje no zároveň osvetľuje a hreje.
Biele pozadie podčiarkuje symbol čistoty, nekonečna a duchovného priestoru, v ktorom sa zhmotňuje Božia prítomnosť. Zároveň poskytuje divákovi možnosť sústrediť sa na samotný plameň – symbol Božej spaľujúcej prítomnosti. Toto dielo nás pozýva k zamysleniu nad Bohom, ktorý nevyhnutne zničí všetko, čo je v protiklade s Jeho Svätosťou a Je tiež žiarlivým Bohom, pretože nás miluje úplne celých a aj od nás žiada odpoveď celého srdca. Toto dielo nás vedie k hlbšiemu uvažovaniu o Božej podstate na ceste duchovného prebudenia a očisty.
Obraz Jahve Raah – Pán je môj pastier, oslavuje krehkosť, intímnosť a dôležitosť okamihu objatia.
V bielej monochróme je cez textúru zachytená časť plášťa, ruky a ovečky, ktorú Ježiš drží. V tomto objatí sa ukrýva všetka krása, ktorú slová nedokážu vyjadriť. Záber na detail vytvára tichý priestor na rozjímanie. Monochomatické farebné prevedenie zdôrazňuje význam unikátneho momentu tejto symboliky. Dielo pozýva diváka skúmať descend vzťahu s Bohom prostredníctvom nuansy textúry. Jemné odtiene povrchu textúry vytvárajú rozmanitosť v jeho hmatovom aj vizuálnom vnímaní a pridávajú hĺbku a intenzitu obrazu.
“Boh je môj pastier” je výrazná biblická fráza pochádzajúca zo Žalmu 23 a je piesňou dôvery a zverenia sa Bohu, ako našemu starostlivému pastierovi. podobne ako pastier, ktorý stráži svoje ovce, pozná každú ovečku menom, vedie ich k zeleným pastvinám a vodám, upokojuje ich v čase nebezpečenstva a je pripravený položiť život za svoje ovečky. Jeho náruč nám ponúka pocit bezpečia, nádeje a istoty. Tento verš nesie hlboký poetický a duchovný význam. V biblickom kontexte pastier symbolizuje Boha, ktorý s láskou a starostlivosťou vedie a ochraňuje svoj ľud.
Toto dielo zobrazuje meno „Elohim“ — hebrejské označenie Boha, nachádzajúce sa najmä v Starom zákone a je jedným z najčastejšie používaných Božích mien.
V jeho teologickej symbolike sa odráža veľkosť, sila a večná majestátnosť Stvoriteľa, ktorý je začiatkom všetkého. Množné číslo „Elohim“ však nezvádza k viere v plurality bohov, ale skôr poukazuje na vieru v jediného Boha v podobe Božskej trojici, zaostruje na jeho komplexnú a nesmiernu existenciu.
V centrálnej kompozícii je meno „Elohim“ zobrazené Braillovým písmom, čím otvára dvere k hlbokému zamysleniu nad zmyslom a podstatou Boha. Kolorit a kruhový formát obrazu podčiarkujú nekonečnosť a stvoriteľa.
Toto dielo nás pozýva vstúpiť do ticha a dotknúť sa tajomstva božskej podstaty, ktorá je zároveň viditeľná a neuchopiteľná.
V hĺbke srdca človeka často rezonuje otázka – kto je Boh? Čo predstavuje jeho identitu?
Táto téma nás vedie k zamysleniu nad tým, aký Boh je, aké má vlastnosti, a aké vzťahy nám ponúka. Božia identita je postavená na viere, že Boh je stvoriteľom neba a zeme, je všemocný a vševládny, je zároveň zdrojom lásky, milosrdenstva a spravodlivosti, je nekonečný a večný, presahujúci naše chápanie času a priestoru, a pritom je osobným a blízkym každému, kto ho hľadá.
Božia identita nie je len súhrnom teologických faktov, ale je hlbokým tajomstvom, ku ktorému je potrebné smerovať s pokorou a dôverou.
Poznávať Božiu identitu je cestou viery, dôvery a lásky. Je to cesta, ktorá nám umožňuje lepšie pochopiť nášho Stvoriteľa, a zároveň objaviť svoju vlastnú autenticitu a zmysel života v Jeho svetle.
V diele “Boží odtlačok”, ktorý máte pred sebou sú v líniách odtlačku prsta Braillovým písmom zachytené najznámejšie Božie mená, ktoré ukrývajú jednotlivé Božie vlastnosti a Jeho charakter. Je výsadou si to pripomínať, dotknúť sa týchto právd a v ich hĺbke nachádzať vlastnú identitu ako Božie dieťa.
Toto meno nás vedie do srdca príbehu o služobnici Hagar, ktorá utečie od svojej panej Sarai, a ocitá sa na púšti. Na mieste, kde je všetko suché a odľahlé. Cíti sa sama a opustená, bez útočiska a bez nádeje. V zúfalstve volá na Boha v jej najtemnejších chvíľach. Boh jej dáva nové poznanie a učí ju, že aj v najväčšej púšti života je prítomný, sleduje ju a má pre ňu plán. Tento príbeh je mocným svedectvom o Božej prítomnosti a starostlivosti.
Odhalením, že človek nie je nikde mimo Jeho pohľadu. Hagar nazve Boha ako “El Roi” – “ Boh, ktorý ma vidí” (Genezis 16,13). V dnešnom svete, keď sa často cítime neviditeľní, alebo opustení, je dôležité si uvedomiť, že náš Boh je ten, ktorý vidí nielen naše vonkajšie okolnosti, ale aj naše srdcia. Vidí naše bolesti, strachy, smútky, a aj naše nádeje a túžby. Boh nás neprehliada ani vo chvíľach radosti, ani vo chvíľach neistoty a trápenia.
On je ten, ktorý nás vidí presne takých, akí sme. Boh je prítomný každý deň, v každom okamihu, v každej situácii. V hebrejskom výraze “El Roi“ sa odráža nekonečná Božia schopnosť vidieť, čo je skryté ľudským očiam. Prejavuje Jeho starostlivosť a poznanie, ktoré presahujú ľudské chápanie. Studňa v strede kompozície je obrazom Božej starostlivosti. predstavuje nielen fyzický zdroj vody, ale aj duchovný zdroj nádeje a obnovenia. Tento obraz nás vedie k úcte a vďačnosti za Boží pohľad, ktorý nás sprevádza aj v najťažších obdobiach. Hovorí o tom, že Boh je Ten, ktorý nás vidí, počuje a živí aj v púšti našich životov.
Obrazy sú k dispozícii na predaj. Budem rada, keď môj obraz bude u vás doma.